Raz dávno žil jeden muž. Bol úspešný, bohatý, mal úspech u opačného pohlavia a všetko do čoho sa pustil premenil na zlato. Aj napriek tomuto všetkému sa tento muž necítil vôbec šťastný. Jedného dňa sa rozhodol seknúť so všetkým a urobiť zmenu vo svojom živote. Tak urobil veľkú čiaru za minulosťou a vybral sa hľadať šťastie. pokračovanie článku
Veľa ľudí sa sťažuje, že aká je ich práca ťažká a ako sú za ňu chabo ohodnotení. Iní sa zase sťažujú, že ich práca je nudná alebo príliš únavná či dehonestujúca. Nikto z týchto ľudí nemá predstavu o tom, čo je to naozaj ťažká práca. pokračovanie článku
Ráno štrnásteho februára bolo ako každé iné ráno. Vstal som z postele a šiel som rovno do kúpeľne postarať sa o seba, lebo z postele vyšiel chlapec a životu musí čeliť muž. Keď už som sa spokojne pozeral do zrkadla s pocitom,že „ hmm dnes by to teda šlo“ vybral som sa do kuchyne uvariť si kávu a zbúchať nejaké raňajky. PO vytrvalom zápase s nechutnou chuťou ovsených vločiek som sa vybral zapáliť si jednu „zdravotnú“ a potom som vyrazil čeliť osudu. pokračovanie článku
Dnes pri surfovaní po internete som sa dočítal krutú pravdu o ľudskom šťastí. Veda, bližšie genetika, tvrdí, že človek je len tak šťastný ako mu to genetika dopraje. Vedci, ktorí sa zaoberajú genetikou tvrdia, že človek má svoje šťastie nadelené podľa toho, ako to zdedí od svojích rodičov. Už si nepamätám názov génu, lebo moje skvelé internetové pripojenie ma sklamalo zas a znova, ale boli to nejaké čísielka a písmenká. Proste ak zdedíme od rodičov gén o vyššom počte báz (ACGT), tak to podmieni vyššiu tvorbu "gormónu šťastia" ak to tak môžem ja nezasvätený nazvať. Písalo sa tam ešte o tom, že tento gén ovplyvňuje naše šťastie z 90% a, že iba z 10% si naše šťastie môžeme ovplyvniť sami. Text bol ukončený tvrdením, že do akej mieri sme šťastní viac menej nemôžeme. pokračovanie článku
Každý z nás si predstavuje vianoce pri krásnom stromčeku v kruhu najbližších pri popoluške teplom kakavku a medovníčkoch. Apoň ja som si ich takto predstavoval doteraz. Na tohtoročné vianoce sme mali plán dať do koply zase raz celú našu rozsiahlu famíliu. Keďže náš veľkolepý plán mal ťažkosti s uskutočnením u nás na slovensku kôli rodine z Iránu rozhodlo sa spískať to všetko v centre života mojích sestier v Londýne. Neuveriteľne som sa tešil. Nevedel som sa dočkať, že uvidím sestričky, ich polovičky a zvyšok všetkých rodín pod stromom rodokmeňa Senši a prírastky. Nuž a ako vždy keď sa človek na niečo veľmi teší tak aj tentoraz sa to celé pokazilo pre moju maličkosť. pokračovanie článku
