Veda a ja. Alebo ako som sa práve pobavil.

Autor: Ján Seneši | 28.12.2011 o 21:27 | (upravené 29.12.2011 o 2:25) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  429x

Dnes pri surfovaní po internete som sa dočítal krutú pravdu o ľudskom šťastí. Veda, bližšie genetika, tvrdí, že človek je len tak šťastný ako mu to genetika dopraje. Vedci, ktorí sa zaoberajú genetikou tvrdia, že človek má svoje šťastie nadelené podľa toho, ako to zdedí od svojích rodičov. Už si nepamätám názov génu, lebo moje skvelé internetové pripojenie ma sklamalo zas a znova, ale boli to nejaké čísielka a písmenká. Proste ak zdedíme od rodičov gén o vyššom počte báz (ACGT), tak to podmieni vyššiu tvorbu "gormónu šťastia" ak to tak môžem ja nezasvätený nazvať. Písalo sa tam ešte o tom, že tento gén ovplyvňuje naše šťastie z 90% a, že iba z 10% si naše šťastie môžeme ovplyvniť sami.  Text bol ukončený tvrdením, že do akej mieri sme šťastní viac menej nemôžeme.

Tu sa mi natlačila do hlavy myšlienka, že aký má vlastne život zmysel ak moji rodičia pri mojom plodení rozhodli o mojom šťastí alebo nešťastí v živote. Pozastavil som sa a povedal som si, že to predsa nieje možné. Zamýšľam sa teraz nad otázkou, že načo sa teda snažíme ovplyvniť našu budúcnosť ak máme vopred dané, že nebudeme šťastní. Pýtam sa, že načo chodíme dlhé roky do škôl, na kurzy a podobné vzdelávacie aktivity ak nám to nepomôže dosiahnúť "šťastie". Vždy som si cenil vedcov za ich pričinenie o chod spoločnosti a tak ale pri tomto tvrdení sa mi naozaj zastavil mozog. Neviem, či to je pravda alebo lož (na internete nemáme istotu), ale toto tvrdenie mi rázne znechutilo môj večer, ktorý som chcel zasvätiť štúdiu. Hovorím si: "Načo to, keď už je vyše 19 rokov rozhodnuté o mojom šťastí. Načo som si rozširoval rozhľad a vedomosti po celé tie roky, keď aj po nadobudnutí všetkého možného nebudem šťastný alebo naopak  aj bez nich budem šťastný až až. Mne mladému roztržitému chlapčaťu ostáva len dúfať, že som si ten článok vyložil úplne zle, alebo, že som čítal len nejakú báchorku, ktorú písal nejaký zmyslov zbavený šialený sektár, ktorý sa snaží zlanáriť nových členov do "bratstva zajačej labky".  Ja budem pokračovať vo svojom živote s názorom, že som sám strojcom svojho šťastia a môžem byť tak šťastný ako sa len zariadim. Dúfam, že si tento článok prečíta niekto s genetickými vedomosťami a vysvetlí mi čo to má celé znamenať. Lebo ak naozaj prežívame šťastie len podľa toho ako sa rodičom podarilo, tak mi ostáva dúfať, že sa fakt snažili :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?